Vyžaduje, aby hráči nastupovali na zápas v čistom a slušnom oblečení

(o vhodnosti rozhoduje s konečnou platnosťou vrchný rozhodca). Niektoré druhy oblečenia sa výslovne zakazujú (napr. plavky). Pokiaľ hráči nastupujú v teplákovej súprave, môže rozhodca v závislosti od počasia požiadať hráča, aby si tento odev po rozohrávke odložil.

Špecifikuje za akých podmienok môže hráč opustiť dvorec.

Jav, ktorého sme často svedkami, že hráč sa (napr. po sete) jednoducho zoberie preč, je neprípustný. Musí mať súhlas rozhodcu, ktorému uvedie dôvod (musí byť v súlade s predpismi). Ak nie je rozhodca prítomný, musí dôvod oznámiť súperovi.

Ďalšie predpisy určujú povinnosť dohrať zápas,

pokiaľ neexistuje primeraná príčina a navyše musí sa snažiť o víťazstvo. Iba málo hráčov si uvedomuje, že „zabalenie“ zápasu, zlostné „odchodenie“ môže rozhodca postihovať v súlade so sadzobníkom trestov.

Významným predpisom je pravidlo o zdržiavaní hry.

Hovorí, že hra má byť plynulá, bez zbytočných prestávok. Hráč má čas 20 s medzi jednotlivými bodmi a 90 s pri striedaní strán (po ukončení setu 2 min., ale následne sa po prvej hre strieda bez prestávky). Častým javom je, že niektorí hráči po dlhších výmenách potrebujú načerpať sily a porušujú tento predpis.

Osobitným predpisom na turnajoch je zákaz dávať pokyny hráčovi.

Tu treba citlivo rozlišovať medzi povzbudzovaním hráča, čo je iste pozitívnym javom. Dávanie rád je však neprípustné. Pokriky ako „bojuj“, „poď“, „zaber“ a podobne možno vnímať ako povzbudzovanie, naopak taktické pokyny, kam a ako hrať, čo robiť (napr. „zlepši nohy“) sa posudzujú ako neprípustné pokyny.

Veľkú skupinu porušovania predpisov tvorí neslušné, prípadne nešportové správanie.

Nachádzajú sa v nej vulgárne výrazy, obscénne gestá, zlostné odpaľovanie lôpt, poškodzovanie rakety, výstroja (hádzanie rakiet, úmyselné poškodzovanie výpletu, ...), slovné napádanie, urážanie súpera, prípadne rozhodcu, či iných osôb.

Hra bez rozhodcu je špeciálne náročná na správanie hráčov.

Mnohí majú nesprávne návyky, ktoré často vedú k zbytočným sporom. Prvou zásadou je sústavné počítanie nahlas, ktoré minimalizuje spory o aktuálny stav. Rovnako dôležité je hlásenie všetkých chybných lôpt („aut“, „za“, ...) a následné oznámenie stavu.

Najčastejšie sa vyskytujú spory o loptu, keď jeden z dvojice ju považuje za dobrú a druhý za chybnú.

Lopta je „aut“, ak je viditeľná medzera medzi čiarou a loptou mimo (na antuke je možná kontrola otlačku lopty). Všetky ostatné lopty sa považujú za dobré, a malo by sa pokračovať v hre. Stávajú sa i prípady, keď hráč hlási „aut“ a ukáže stopu inej lopty.

Hráč musí byť počas celého turnaja k dispozícii organizátorovi, musí najmä sledovať časový program,

aby sa mohol pripraviť na svoje stretnutia a nastupovať včas. Opustenie dvorcov by malo byť iba so súhlasom organizátora. Na dvorcoch a v ich okolí by sa mal správať tak, aby svojou činnosťou nerušil hrajúcich.

V priebehu zápasov je dôležité, aby nezasahovali do hry.

Nielen porušovaním predpisu o dávaní pokynov, ale aj v iných situáciách. Častým javom je „hlásenie“ chybných lôpt. V mnohých prípadoch je hlásenie „aut“ skôr želaním ako skutočnosťou. Býva často na mieste kde sprievodca nemohol objektívne loptu vidieť, navyše mnohí nevedia loptu sledovať.

Správna voľba taktiky zvyšuje šancu vyhrať zápas a naopak pokiaľ zvolíme chybú taktiku alebo si žiadnu nestanovíme, znižujeme si šancu vyhrať. Aby sme mohli zvoliť správnu taktiku je nutné si všímať súpera. Ani tá najlepšia taktika nemôže nahradiť nedostatky v našich úderoch, ale môže ich zmierniť.